Jedinečný
Jedinečný
1.
Roku 1750 sa Toby ako 17- ročný vydal na cestu. Išiel na východ - do Číny. Cesta boola dlhá a náročná, ale chcel študovať, stať sa lekárom. - V tom čase nemocnice neprijali hocikoho, musel sa usvedčiť listom štúdia. - Tobyho v krajine do školy neprijali. - Už od detsva túžil po jedinom - stať sa lekárom. Toby vyrastal na okraji Talianska vo veľmi skromných podmienkach.
Na každej zastávke opísal to čo prežíval cestou do svojho denníčku. Prespával na studenej zemi. Keď sa po čase dostal do Kazachstanu, bol unavenejší ako obvykle a ni sa necítil dobre. Rozhodol sa, že zaplatí za skromné ubytovanie.Denníček si listoval a spomínal na tie časy keď bol doma s rodinou, spomínal na detstvoa na posledné Vianoce so svojimi blízkymi.Po 3 dňoch opustil ubytovňu a pokračoval v ceste.Stretol obchodníkov, ktorí cestovali domov - do Číny. Boli 3. Najstarší Lee a jeho synovia Yuka a Wan. stali sa dobrými priateľmi a cestovali spolu.No cestou Lee dostal srdcový infarkt...
2.
...
-Ččččo je??? Pomôž mu Toby!
-Ach nie...
-Toby čo mu je bude v poriadku?
- Je mi to ľúto... Váš otec je mŕtvy... robil som čo sa dalo...
Lee zomrel... Aj napriek snahe Tobyho. Pochovali ho pri blýzkom jazere. Toby si vyčítal, že mu nedokázal pomôcť... Smutní bratia a Toby pokračovali ďalej veľmi smutným krokom.Neďaleko bol most. Yuka sa necítil dobre, sťažoval sa na boletť hlavy. Brat mu ponúkol vodu, kt. mu trochu pomohla. Nanešťastie most nemal zábradlie. Ako Yuka sedel a pil vodu, zrazu vo vode uvidel svojho otca a hneď skolčil do vody. Voda bola hlboká a rozzúrená. Nemal šancu prežiť. Ešte ďalšia pre Wana...
- čo budem bez neho robiť? Bol to najlepší brat akého som mohol mať...
- Je mi to ľúto, Wan... Pre mňa bol skvelým kamarátom ako aj tvoj otec Lee.
- Ako je to možné, že vo chvíli sa ti tak strašne znení život... Prišiel som o otca, o brata, zostal som sám... Načo tu ešte vôbec som?!
Wan sa stočil, že chce skočiť do vody... Toby ho schytil. A utišoval ho zo šoku. Pobrali sa Ďalej v ceste. Hodinu čo hodinu boli lepšími a lepšími priateľmi.
Po asi 15- tich hodinách cesty sa dostali do Číny. Wan mal neďaleko rodinu.Rozhodol sa, že ich navštívi a že sa zdriemnu aj posilnia na ďalšiu cestu.
Keď prišli k Maullovcom srdečne ich privítali...
- Vitajte u nás! Wan, ako si vyrástol.. Idete z Európy?
-Áno, len ako vidíš nekompletne...
- Ako to myslíš? Kde je Lee? A kde je Yuka?
- Veď to vravím...
Wanova tvár sa zmraštila a vypadli drobné slzičky. Maullovci pochopili, že sa stalo niečo hrozné... Wan im rozpovedal o tom ako stretli Tobyho, ako cestovali a aj o tom ako Lee a Yuka zomreli... Rodinu to šokovalo! Tobymu ukázali izbu.. Toby hneď písal list rodine "Milí moji rodičia. Som už dlho odcestovany a ni vám nenapíšem. Okolnosti mi to nedovoľovali. Práve som v Číne u rodiny Maullovcov. Cestujem s obchopdníkom Wanom, no bolo nás viac, ale zomlelo sa všeličo, o čom by som nerád písal. Už som neďaleko svojej novej školy, tak veľmi sa teším. Veľmi Vás ľúbim a teším sa na vás... S pozdravom váš Toby... "
Na izbu mu niekto zaklopal. Ozval sa ženský hlas....
3.
...
- Kto je?! - spytal sa Toby...
- Lin...
Toby jej otvoril. Lin sa mu veľmi zapáčila.Toby sa po prvý raz v svojom živote zamiloval.Pozeral do jej očí a v hlave mu lietali myšlienky, verše, ktoré by jej povedal...
- Ehm, budes sa na mna este dlho pozelat a alebo uz pojdes na veceru...
- Prrepáč, ó áno už idem.
Po chutnej večeri šiel Toby s LIn na záhradu. Sadli si do trávy a rozprávali sa. Lin mu darovala svoju sponu, že na pamiatku. Toby bol taký zaľúbený... Aj sa mu snívali o Lin sny. Ráno sa rozlúčili Wan a Toby s Maullovcami a vydali sa na cestu.
- Toby, čo je s tebou si nejaký, nejaký čudný.
- Ale, nič.
- Však to má niečo spoločné s Lin?
- Ni - vlastne áno. Je taká skvelá, keď som s ňou cítim ...
- Toby! Prestaň. Lin je zasnúbená s Tongjingom.
- S kým?
- Ale, proste je zasnúbená.
Tobyho v tej zachvelo, osmutnel. Ale rozveselili ho Wanove vtipy... O pár hodín sa dostali ku bránam Pekingu ...
4.
-Tak Toby, tu sa naše cesty delia.
- Ako to myslíš Wan?
-Si v Pekingu. Ja pocestujem tam, kde mám, do mojej dedinky, očakávajú ma.
- Ale, ja ja sa bojím. Veď neviem ani čínsky.
Wan sa naňho škaredo pozrel.
-Ty nevieš čínsky a ideš sem študovať? Si normálny? Čo si si myslel, že narazíš do stromu múdrosti? Alebo chytíš zlatú kačicu za chvost vo vyschnutom rybníku a nadelia ti múdrosti? Nie!
Toby ticho počúval Wanove kritiky.
- Prečo si ticho Toby? Musel som ti to povedať...
-Prepáč Wan. Ja už pôjdem.
Priatelia sa začali lúčiť. Wan sa Tobymu pred odchodom opsravedlnil za svoje výroky, ktoré ho mohli nahnevať. Wan sa strácal v diaľke. Toby zostal sám...
5.
Samota ho desila. Zvečeriavalo sa. Prechádzal sa po námestí hore a dolu. Ľudia si ho obzerali, lebo vidie ť na východe Číny belocha, to je nie moc časté. Toby si pri prechádzaní všimol kníhkupectvo, teda usúdil to podľa toho, že vnútri bolo veľa a veľa kníh. Otvoril dvere. ... Všetci čo boli vnútri sa naňho pozreli.
- Có tu chce?
- Kto je to?
-Ako sa sem opovážil?
Pýtali sa jeden druhého. Pri pokladni stála mladá žena. Nikoho sa nič nepýtala a Tobyho si nevšímala, vyzerala milo.
- Ehmm, pane hľadáte niečo konkrétne?
Spýtala sa predavačka Tobyho, ktorý sa tade obšmietal. Toby sa rozochvel. Nič jej nerozumel. Tak sa jej spýtal :
- Hovoríte taliansky?
- Ehhh?
- Tak asi nie. A hovoríte ... francúzsky?
- Hmm?
- Tak asi tiež nie... No a anglicky alebo latinsky?
- Ó. Ano , biem trochu anglicky a trchu latinsky.
Toby sa na ňu usmial, keď sa mu zrazu podala knihu. Bola po čínsky.
- Toto je slovník. Jediné vydanie čínštiny v latinčine. Mali by ste si ho pozrieť.
- Ďakujem. A ako sa voláte?
- Na tom nezáleží.
A otočila sa, pokračovala v zapisovaní do nejakej knihy. Toby si sadol do kesla a začal si listovať...
Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk