1. Prvý diel

-Kedy už pôjdeme? Mňa to tu nebaví.

Rony otvárala ústa, že Sally odpovie, no zrazu sa rozleteli dvere, do izby vstúpila babka.

 -Sally, Rony. Zajtra odchádzate. Ráno pre vás príde mama. Chcela som sa opýtať aký koláč vám napiecť domov. Hm. Čo poviete na makovník?

- Môže byť. Mňamky mak. – Povedala Sally.

Babka sa otočila v dverách a zavrela.

-Jupí, ide sa domo. - Rony si to neodpustila, vyletelo jej to z úst, ale ani nedopovedala, dvere sa znovu otvorili.

-A inak dievčatá nejdete von? Je tak pekne. Ostatní behajú po vonku.

-Ja nejdem, neviem ako ty Sal.

-Ja tiež nie.

Babka znovu odišla.

-Už radšej nič nepoviem, snáď to nepočula.

Začali si baliť veci.

-Ron, už vieš čo chceš k sedemnástke?

-Tak trochu, ale ešte to nechcem nikomu povedať. A ty?

-Och, keby ma tak zobrali do Horse klubu, bol by to najkrajší darček....

2. Druhý diel

... Na ďalší deň prišla mama. Okolo 7: 30. Babka práve odchádzala do kostola. Dievčatá ešte spali. No teda, pokiaľ nevošla do izby mama.

-Vstávajte!!!

-Dobré rrráno mámi. – Povedali jednohlasne.

-Prezlečte sa, naložíme veci do auta.

Dievčatá spravili ako im mama povedala. Veci doniesli do ich červeného malého autíčka, ktoré volali Lijko. Mama donútila Sally, aby umyla riady a Rony donútila utrieť prach v celom dome- pritom, v kuchyni boli 3 taniere na umytie a u babky prach nie je ani na metle.

Okolo pol desiatej sa babka vrátila. S Katie si sadli v obývačke, babka zapla televíziu. Mama zrazu povedala dievčatám, aby odišli do izby, musí niečo dôležité povedať babke. Dievčatá nevedeli o čo ide, ale aj keď boli veľmi zvedavé, nechceli dráždiť maminu zlú náladu, tak radšej odišli do izby. Dlho sa tam rozprávali. Možno aj 2 hodiny. Mama zaklopala na izbu a zavolala Sally aj Rony k obedu.

Cestou domov Rony v aute počúvala MP3 a zrazu sa rozplakala.

-Rony čo je ti?

Rony sestre neodpovedala, len plakala.

-No tak Rony, čo je? Neplač...

Vtom sa otočila mama.

-Ron, prestaň. Čo ti je? Nemôžem sa sústrediť na cestu.

-Ppprepáč, mami.

Rony si utrela slzy, vypla MP3 a celú cestu domov hľadela z okna.

Keď si doma začali vybaľovať kufre, Sally veľmi zaujímalo, prečo Ron plakala. No Rony jej nič nepovedala. Zrazu sa otvorili dvere. Vstúpila mama.

-Nevybaľujte sa! – Povedala mama a mala desivý pohľad....

3. Tretí diel

...

-Prečo? Prečo sa nemáme vybaľovať? Stalo sa niečo?

-Stalo sa. 3 veci. Dve dobré správy a jedna zlá. Tie dobré sú, že Sally prijali do Jazdeckého klubu, Sally, Ron, prijali vás do školy... – Mama sa zadívala do zeme a osmutnela.

-A tá zlá správa?

-Sally, Ron. Musíme sa vysťahovať. Do troch dní.

-A kam pôjdeme? – Ticho sa opýtala Rony.

-Zatiaľ k babke. V stredu príde sťahovák. Začnite sa baliť. Krabice sú v pivnici, idem po ne.

 Mama odišla pre krabice. Sally si ľahla na posteľ a začala plakať.

-Vidíš Ron... Toto je dôvod pre plač.

-Sally...

O tri dni prišiel sťahovák. Vecí nebolo veľa. Rony, Sally a mama šli autom pred sťahovákom.

-Mami?

-Áno zlatko?

-Dokedy budeme u babky?

-Rony, to naozaj neviem.

-Mami?

-Áno, Sally?

-Prečo sa vlastne sťahujeme?

-Hmm, to je zložité. Otec stále cestuje po svete, ani o ňom nevieme, peniaze pošle dva krát do roka a to nie je nejako veľa. Ja ako predavačka, nemôžem uživiť našu rodinu a ani splácať byt. Mali sme sa sťahovať už pred troma mesiacmi, lenže sa mi podarilo ich nejako ukecať, ale teraz sa to už nedalo. A babka teraz nemôže byť sama...

-Prečo? Veď doteraz bola. Sedem rokov tam žije sama.

-Áno, ale za tých sedem rokov nemala rakovinu.

-Rakovinu???

A auto zastavilo pred babkiným domom.

-Sťahovák ide pomalšie, počkáme ho. A aby som nezabudla, babke nedávajte žiadno najavo, že o tom viete, žiadne ľutovanie nechce. Rozumeli ste?

-Hej.

-A ty Rony?

-Áno, rozumela som.

Prišiel sťahovák. Sally a Rony vzali 2 kufre s oblečením, mama vzala krabicu s jej vecami a sťahováci ponosili ostatné. Babka sedela v obývačke pri vypnutom televízore a čo sa dialo úplne ignorovala. Mama zaplatila sťahovákom a vošla do domu. Oči jej padli do obývačky, kde sedela babka.

-Mami?

Babka sa obzrela, ale bola ticho...

4. diel ...

 Sally prišla až k babke a objala ju.

-Babka, vieš čo, vlastne je to v pohode, že tu s tebou budeme. Mám ťa rada...

-Sally. Aj ja ťa veľmi ľúbim, ale sľúbte mi, že si tu nájdete kamarátov a kamarátky a budete chodiť von.

-Sľubujem, že sa o to pokúsim. A aj ty Rony, že? – Zakričala Sally na Rony, ktorá bola v kuchyni. Rony nebola proti babkinmu návrhu. Mama mala výnimočne celkom dobrú náladu. S babkou pozerala nejakú tele novelu, až do neskorého večera.

Na ďalší deň bolo už od rána teplo. Rony zišla do pivnice pozrieť, či sú tu ešte ich staré bicykle. Boli. Už štyri roky stále na tom istom mieste. Sally tam zhodou okolností zišla tiež za tým istým účelom.

-Rony? Ty si tu? Čo tu robíš?

-Pozerám bicykle. Čo takto sa ísť niekam previesť?

-Dobre. Idem povedať mame, ty ich vytiahni von.

Rony vytiahla bicykle, kolesá boli dosť tvrdé, moc tomu nechápali. Sally si sadla na červeno – modrý bicykel a Rony na modro – strieborný. Zišli ulicu a smiali sa na tom aké je to znovu sa viezť na bicykli. Došli k potoku a dali si pauzu. Práve šlo okolo “ stádo “ nejakých chalanov. Divno sa na Sally a Rony pozerali.

-Toho som niekde videla.

-Rony? Ty? A kde prosím ťa?

-Neviem, ale poznám ho...

/Ep 5   -Ktorého teda? -Toho blonďáka so šiltovkou v modrom tričku. -Fuj! Hnus. -Sally? Nepáčia sa ti náhodou chalani tohto typu? -To jo, ale tento... Dievčatá sa ešte povozili a asi o hodinu sa vrátili domov. Večera bola mimoriadne chutná – veď varila babka. -Babička, ty si najlepšia kuchárka na svete. – Usmiala sa Sally na babku. –A vieš ty čo babka, ja som rada, že som tu. Som šťastná, že môžem bývať s tebou. -Sally... – Povedala babka veľmi jemným a smutným hlasom. Po líci jej stiekla malá slzička. Sally sa postavila a podišla k babke. Pri pohľade na babkinu smutnú tvár si spomenula na mamine slová „Babka, má rakovinu...“ Sally zosmutnela, bolo jej babky tak veľmi ľúto. Sally nie je ako Rony, že ju rozplače hocijaká hlúposť, ale teraz.. Sally si zakryla tvár, sadla si späť na svoju stoličku a tvárila sa, akoby nič z toho nebola pravda. Katie, videla, že v dome zostalo veľmi smutno, a to nemohla dopustiť, lebo výnimočne mala dobrú náladu. -Sally, o tri týždne nastupuješ do Horse Clubu. Tešíš sa? -Mami! – Sally zdvihla hlavu a nejasne sa pozrela na mamu. – Jasné, že sa teším. -A do školy? -No to teda nie! Babka, ako ťa mohlo taká nekalosť napadnúť?! Babka, Katie, Sally aj Rony sa rozosmiali. Odbilo deväť hodín, čas spať...                                     Ep 6   -Rony! – Vykríkla Sally od počítača. -Čo je? -Zajtra je na sále diskotéka! -No a?! -Pôjdeme? Bude sranda... -... Si už bola v Horse Clube? -Ten sem nepleť... Prečo?! -Veď ak ťa niečo takéto napadlo si sa musela najmenej s koňom Arabským zraziť! -Rony... J Ja tomu tvojmu humoru nepochopím... -Prečo?! Bola to kobyla? -Preataň! – A hodila do Rony vankúš. – Pôjdeme? -Pre mňa za mňa choď. Ale so mnou nerátaj! -Rony, veď posledná možnosť sa zabaviť ešte cez prázdniny! -...Sally, veď ty ma týraš, a kedy to je? -Sobota, čiže zajtra od 19:00, vstup dobrovoľný. -Tak fajn, a mama nás pustí? -Sakra! Na to som nemyslela! Ale do desiatej isto... -Noooooo. Teoreticky.                                               Ep 7   Rony si oblieka džínsy a jej obľúbené biele tielko s čiernou mikinou. Sally bola v kúpeľni asi pol hodinu. Keď vošla do izby mala na sebe to najlepšie oblečenie – nové legíny  a zelené trblietavé tričko. -Rooony! To čo máš na sebe? -Saaaally. Čo sa ti nepáči? -No nepáči.  -Nie! Zadrž! Nejdem sa prezliekať, ak mám ísť, tak iba v tomto. Jasné?! Dievčatá sa rozlúčili s mamou aj s babkou a pobrali sa na diskotéku. Ešte boli od sály ďaleko a už počuli hudbu. -Rony, ja som tak nedočkavá, ani nevieš ako veľmi sa teším. -Och, ty... No poďme teda. Pri schodoch postávali dievčatá, ktoré na Sally a Rony škaredo zazerali. No, Rony otvorila dvere. – Vyzeralo to tam super. Na vyvýšenom pódiu bol nejaký DJ, všade svietili farebné svetlá, miestnosť bola zaplnená zabávajúcimi sa ľuďmi. Sally pozrela na mobil – 20:00. Boli tam aj dvere s nápisom ŠATŇA. Dievčatá si tam zložili svoje veci a vošli do davu ľudí... Dobre sa zabávali aj samé dve, keď zrazu niekto chytil Sally sa plece... -Sally, si to ty? Sally tento hlas nepoznala, opatrne sa otočila. -Brenda? Ahoj, čo ty tu robíš? Brenda a Sally sa objali. -No akože čo tu robím, zabávam sa a ty asi tiež. S kým si tu? -S Rony. – A obzreli sa obidve na Rony. -Ahoj, Rony. Ako sa máš? -Fajn. Brenda vzala Sally za ruku ku dverám a vyšli von...                                 Ep 8   ...Rony sa nestihla spamätať a okolo videla len samé neznáme tváre. Obzerala sa, ale Sally nikde nevidela. A ani Brendu. Rozhodla sa, že si dá od tancovania pauzu. Išla do šatne. Nikde nevidela svoju mikinu.  Začala sa prehrabávať vo veľkej kope búnd a tričiek. Nikde nebola. Rony sa otočila, že ide von – na čerstvý vzduch, keď... neverila vlastným očiam! Jej mikina bola zavesená na vešiaku hneď pri dverách. -Ja som ale krava! – Povedala si a rukou sa švacla po čele. -Mú! Mú! Mú! Ozvalo sa o chvíľu. Rony si pomyslela, že jej z toho hluku naozaj preskakuje. -Mú! Si hluchá?! -To akože ja? -Áno ty. Rony Swiftová! Rony nechápala, kto sa s ňou rozpráva. Pár metrov od nej stál nejaký chalan. „blonďák, šiltovke, hmm – veď to je ten!“ Áno Rony ho spoznala. -Poznáme sa? -Rony, no ani neviem odkiaľ, ale viem kto si. -Aha, zaujímavé. -No a teba vôbec netrápi s kým sa tu rozprávaš?! – Pozrel sa nechápavo a pyšne na Rony. -Úprimne... Je mi to jedno. -Čo?! -Nepochopiteľné? -No veľmi. -A prečo? -Všetky dievčatá šalejú, keď sa k nim prihovorím, no ale vieš.... Rony mu skočila do reči. -Aha, no ja teda nešaliem, neviem z čoho by som mala. -No zo mňa. – Povedal pyšne. – Teší ma Rony, som Ronald. – A Rony podával ruku. -No fajn, Ronald, veľmi ma teší. – ironicky J A prečo si tu múkal? -Nevolaj ma Ronald, som Roy, naveky Roy. -Ok, R O Y – ironicky a posmešne -No ty sa tu sama zo sebou o kravách rozprávaš, tak som sa pridal. -Hmm. Rony zazvonil mobil: SALLY. Rony zodvihla. -Roy, prepáč, ale už musím ísť. - A kam? Rony neodpovedala, len odišla von. A čo nevidí!         Ep 9   ... Bolo tam BMW! Úplne nádherné. Také si Rony vždy priala. Čevrené!  Rony vykríkla od radosti ( ani si neuvedomila, že kričí ) a rozbehla sa k autu. Krúžila okolo neho a obdivovala ho. -Rony! Rony sa ani len neotočila. Bola tak zaujatá tým autom, že nič iné nevnímala. -No tak Rony! Rony sa strhla. -Sall. Ahoj, kde si bola? -S Brendou. Hľadám ťa už večnosť! -Prepáč mi, ja som šla za tebou... -No to vidím ! -Rony, poď pôjdeme s Brendou. Ide mi ukázať ich novú chatu. Nie je to paráda?! -No hej, je. Všetky tri šli do šatne po mikiny. Roy tam bol stále, ale už aj s nejakým jeho kamarátom.  Na Rony sa pozeral tak divne. Až tak divne, že sa mu Rony prihovorila. -Čo sa tak pozeráš? -Len tak. A to už ako odchádzate? -Áno. Nejaký problém? -No, celkom. Roy sa uškrnul. Rony to nahnevalo, len bez slova odišla za Sally a Brendou, ktoré už boli pri dverách. -Kam si sa vybrala? Rozprávam sa s tebou! -Ale ja s tebou nie. Odchádzam a teba to nemusí trápiť! -Musí! -Nemusí! -Musí! -A prečo by ťa to malo trápiť? -Mus.. Preto že sme ... nedokončili rozhovor. -Aha. No tak ahoj. -Rony! Rony ho nepočúvala. Roy ju chytil za  ruku. -Pusti ma! -Rony! -Čo stále odo mňa chceš?               Ep 10   Brenda so Sally stále čakali pri dverách. -Rony je tam nejako dlho. -Máš pravdu. A odkiaľ sa pozná s Ronaldom? -S kým? -No s tým, čo je tam. -To fakt neviem, Brenda. Roy pustil Rony.  -Choď už. -Konečne môžem odísť. – Usmiala  sa Rony. -Rony konečne si tu. -Čo si tam tak dlho robila? -To vám poviem cestou. Dievčatá šli po ceste. Rony im tak v skratke porozprávala o Royovi. Asi po pol hodine cesty prišli do chatovej oblasti. Bolo tu veľmi veľa chát. A bola už dosť tma. -Brenda?! Ako to tu nájdeš? -Jednoducho. Brenda vykročila rezkým krokom vpred, šla pomedzi chatky, ako by cestu poznala naspamäť. No, u Brendy dosť možné. Je skvelá žiačka, vďaka skvelej pamäti. Brenda zastavila. Pred nimi stála veľká chata. Brenda otvorila maličkú  bránku. -Vitajte.  Vošli do dvora. Brenda rozsvietila všetky vonkajšie svetlá.  A ukázala dievčatám záhradu. Bola krásna – veľký altánok, skleník, malá dielnička, búda pre psa a dokonca aj bazén! -Máte to tu krásne! -Hmm, ďakujem. Poďte dovnútra. Vošli dnu. Luxusná chata? Slabé slovo. Bolo tam krásne, ani to nevyzerá ako chata. Skôr ako vila z dreva! -Ou, zabudla som! Naši sú niekde preč a nezľaknite sa ak sa tu zjaví strašidlo. -Strašidlo? -No hej J -Sally tak dlho spolu neboli. -Prečo? Asi 4 roky. -Presne za tie štyri roky sa toho tak veľa stalo. Dáte si čaj? -Hej. -Áno. -Idem ho uvariť a porozprávam vám toho veľa.       Ep 11   Brenda uvarila čaj. Dala ho do obývačky na stôl. -Pred štyrmi rokmi sme sa videli naposledy, Sally. Potom sme sa presťahovali na západ. Nikomu sa nechcelo, ale otcova práca je v našej rodine prvoradá. Dostal ponuku, nemohol ju odmietnuť, to by nebol on. Pre mňa to znamenalo opustiť milované mesto, kamarátky, školu v poslednom ročníku, cirkus a aj kone. Bolo to hrozné. Jason nenávidel cestovanie, nemohli sme ho presvedčiť. Keby viete čo stváral.  Tú scénu si budem do smrti pamätať. Predali sme dom a odcestovali sme tam. Brenda nachvíľu zmĺkla. Osmutnela. Sally ju objala. -Brenda, neplač. -Neplačem, neboj sa. Nemohla som si nájsť kamarátky. Všetky boli také namyslené. Nemohla som tancovať, nič také tam nie je.  A kone? Moja srdcovka ostala len na obrázkoch a fotkách. Po pár dňoch nám mama oznámila, že je tehotná. Už len to nám chýbalo! Keď sa Stephanie narodila, začali sa ťažké časy. S Jasonom  sme vychádzali celkom dobre, ale ona to pokazila. Mama si všímala len ju. Ani nevedela, že má ešte 2 deti. Nevšímala si nás, vždy nám vedela pomôcť s úlohami, teraz nie, ani desiatu do školy nám už nerobila. A čo bolo najhoršie! Na mňa prisadli všetky domáce práce! Kúpili sme si psíka, že pre radosť. Dali sme mu meno Lucky. Keď sme šli na prázdniny sem nechali sme Luckyho u susedy. Naši kúpili túto chatu... -Váv. Máš to ťažké. -Breeeeeeeendeeeeeeee. – Ozvalo sa zo schodov. -Čo? -Poooooď seeeemmm! -Steph, poď dolu ty a rozprávaj normálne. Stephanie zišla dolu, sadla Brende na kolená a pozerala na Rony a Sally. -Kde je Jason, Stephanie? -Neviem... Hoore niejee. -Blbec, kde zas je? Sama tu byť nemôžeš? -To poviem maame! -Čo jej povieš? – Spýtala sa Rony. -Žee, Brenda škaledo rozpráva! -Stephanie, rozlúč sa s dievčatami, pôjdeš už spať. Brenda vyniesla Stephanie na poschodie. Sally s Rony ostali samé. -Má to hrozné. Chúďa, musí tak trpieť! -Hm. A odkiaľ sa poznáte tak dobre? -Rony, to som ti o Brende nikdy nehovorila? -Nespomínam si.         Ep 12   -S Brendou som chodila do škôlky, keď sme bývali u babky. -U babky bývame aj teraz. Ale ja si na ňu nespomínam. A viem, že som bola v inej triede ako ty. -To je pravda. Ale tam sme sa stali skvelými kamarátkami. Potom sme spolu chodievali von a tak. Ale pred tými štyrmi rokmi to skončilo. A už sme nemali na seba ani telefón a ani mail, nič. Nemali sme sa ako spojiť. -Aj tak si na ňu nepamätám. -Idem na záchod, kde to bol? -Myslím, že rovno a doprava, veď skús. Sally odišla. Rony sedela v obývačke. Rozmýšľala nad Royom, čo od nej chce. A hlavne odkiaľ ju pozná. Vtom sa otvorili dvere. Rony sa veľmi zľakla. Strhlo ju. Pozrela na dvere. Do izby niekto vošiel.  Boli to Brendini rodičia. -Dobrý večer. -Ahoj, a ty si kto? -Ja som Rony Swiftová. A vy budete Brendin otec, však? -Áno, to som. -Ahoj Rony.  A nekamarátila sa to Brenda so Sally Swiftovou? -Áno, to je moja sestra, sme dvojčatá. -A Sally je kde? -Šla na toaletu. Myslím, že už ide. -Ahoj Sally. -Dobrý deň! Rada vás vidím. Ako sa máte? -My sa máme dobre, ako si vyrástla. Brenda zišla z poschodia. -Mami, oci, ahojte! -Ahoj, ako sa má Stephanie, je v poriadku? Spinká? -Áno mami, Steph je úplne v pohode. My sme už chceli ísť, tak som rada, že ste doma. -A kam ideš? -Idem Sall a Ron vyprevadiť. -Dovidenia! -Ahojte dievčatá. Dievčatá vyšli na ulicu. -Prepáčte, že som vás tak zavolala, ale začať sa s nimi rozprávať, to by ste nestihli ani do zajtra. A keď zistia, že Jason nie je doma budú problémy. -Nevadí, aj tak som chcela už ísť. Brenda dievčatá vyprevadila až domov.           Ep 13   Babka už čakala pri dverách. -Kde ste toľko? Bála som sa o vás! -Babka, neboj, sme v pohode. -Nie je vám zima? -Nie. -Tak sa napite, v kuchyni máte teplý čaj. A choďte spať, ale potichu, mamu bolí hlava. -Ok, dobrú noc, babka. -Dobrú noc, babi. -Dobrú noc dievčatká moje. A zajtra nám porozprávate ako bolo. Dievčatá pri raňajkách porozprávali o Brende a o chate, o tom kde Brenda teraz žije, že má sestru, atď. Babka, navrhla, že poobede by mohli ísť nakúpiť. Sally to potešili, aj Rony bola šťastná, dokonca ani mame to nevadilo.        ...Posledný deň prázdnin! ... -Sally? Čo si tak smutná? -Ale mami, bojím sa. -Škola? -Áno nikoho tam nepoznám. -To zvládneš. Veď tam budete obidve. -Máš pravdu mami, nejako to zvládnem. -A.... Kde je Rony? -Šla niekde von. -Von? Ona? A kam? -Neviem, obliekla si vonkové oblečenie a šla von, ja to neskúmam, že kde, s kým, ako , a kedy príde! Som jej sestra. -Jasné, chápem. Rony prišla asi o 18:00. -Kde si bola? -Vonku. -Kde? -Vonku na bicykli. -S kým? -Sama, bola som sa previezť. -Môžem ti veriť? -A prečo by si nemala? -Neviem, choď sa umyť a nachystaj si veci na zajtra. -Och nié. Škola.           Ep 14   Mama zaviezla dievčatá pred školu. -Keď skončíte zavolajte mi. Držím palce. -Fakt díky moc, mami. -Nemusíš, ďakovať Ron, viem, že sa tešíš. Pri dverách školy bol veľký plagát: VŠETCI SI ZOBERTE ZO STOLA SVOJU OBÁLKU!!! -Obálku? Čo tým myslia? -To fakt neviem Sally. Dievčatá sa zostali na plagát nechápavo pozerať. Potom sa obzreli a všetci išli dovnútra, tak vošli aj Sally a Rony. Boli tam dosť veľké rady. A zbadali aj stoly! Pri každom stole bolo písmeno. -To by mohlo byť podľa abecedy. -Máš pravdu, Ron. Aha – S. Nikto tam nie je. -Sally, našla som aj tvoju obálku. -Vďaka. Sadli si na lavičku a otvorili obálky. Bolo tam napísané meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa, trieda ktorú budú navštevovať a meno triedneho učiteľa. -Rony? -Áno Sally? Stalo sa niečo nejako si zosmutnela? -Ktorú tam máš triedu? -C. A ty? -D. -Nie! To znamená, že nebudeme spolu. Dievčatá veľmi zosmutneli. Veľmi chceli byť spolu v triede. -Mama vravela, že určite nás dajú spolu. -Chcela nás len utešiť. -Niekedy by mohla byť úprimná. -Tak ja už pôjdem, Rony. Držím palce. -Aj ja tebe, Sally. Dievčatá sa rozlúčili, každá šla iným smerom. Sally šla doprava, myslela si, že tam niekde bude jej trieda. Rony nevedela kam ísť. Pozrela sa na hodinky, ešte 20 minút. -Veď potom to nájdem rýchlo. Idem von. Rony vyšla von, všade sa to hemžilo ľuďmi. Nikoho tam nepoznala, všetci boli nejakí divní. Vtom šla okolo skupinka čudákov. Vyzerali ako z nejakej rockovo – metalovej skupiny. Nnn. Nie. Títo vyzerali horšie... Pozreli sa na Rony, okolo ktorej práve prechádzali. -Počkajte. – Povedal jeden z nich statným a tí ako na povel zastavili. Postavili sa okolo Rony. Rony bolo z toho vystrašená, nezmohla sa ani na slovko, len ticho stála, snažila sa nedávať najavo strach.   Ep  15   Moc sa jej to nedarilo. Veď nečudo, dívalo sa na ňu 6 „oblúd“ s desivým pohľadom. -Ahoj, ty tu musíš byť nová. Čo? Rony sa pozviechala a ticho odpovedala: - Áno. -Nových je tu tento rok dosť. Ukáž ten papier. – A vytrhol Rony obálku, ktorú si držala. -Rony. Rony Swiftová. Ale, žeby D? Chalani ona je z déčka! –Celá parta vybuchla do smiechu. -Čomu sa smejete? Daj mi ten papier. -  Rony si chcela zobrať papier, ktorý držal jeden z nich. -Počkaj, Rony. Kam sa ponáhľaš? -Neviem kde mám triedu, musím ju pohľadať a už je veľa hodín. -Ale. Nie, času je dosť. Odprevadíme ťa. -To nie je potrebné. -Ja som Alex a toho je naša parta L´ Devils. Začali sa predstavovať aj ostatní: -Ja som Pete, ahoj. -Max. -Teren. -Mike. -Boow. -Tak Rony, už si sa zoznámila s polovicou D triedy. -Vy ste z déčka? -Áno. Poď s nami. Rony šla teda s L ´ Devils do triedy. Keď vošli, všetci ostatní začali tlieskať. Rony nechápala prečo. A keď vošla ona potlesk sa náhle prerušil. Rony si sadla do poslednej lavice. Lebo len tá bola voľná. Sally sa podarilo nájsť triedu aj samej. V triede bolo už málo voľných miest. Keď sa poobzerala po triede, uvidela nejaké dievča, sedela sama. -Ahoj, ja som Sally. Môžem si prisadnúť? -Ahoj, jasné. Ja som Daphne. -Daphne, poznáš tu niekoho? Si tu nová? -Hej, poznám. Teba a seba. -To sme na tom rovnako. Zazvonilo. V škole všetko stíchlo, do tried vchádzali učitelia.

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk